Priemerný Európan si prvé bývanie kupuje vo veku 31,3 roka. Na Slovensku je to približne o rok neskôr, no podmienky sú náročnejšie

Keď sa mladý Brit rozhodne pre kúpu prvého bývania, má isté finančné zázemie. Spojené kráľovstvo patrí ku krajinám s najvyššou úrovňou finančnej podpory mladých ľudí zo strany rodiny v rámci Európy. Viac než 53 percent ľudí vo veku od 18 do 34 rokov získava finančnú pomoc vo forme daru alebo dedičstva, vyplýva z prieskumu RE/MAX European Housing Trend Report 2025. Vďaka tomu sa Briti stávajú vlastníkmi nehnuteľností už v skorom veku: priemerne 28,4 roka.

Na opačnom konci rebríčka medzi veľkými ekonomikami je Nemecko. Priemerný Nemec si kupuje prvé bývanie až vo veku 33,6 roka, teda o 5,2 roka neskôr než Brit. Dôvodom je odlišný postoj k forme nájmu. V Nemecku je prenájom dlhodobo spoločensky akceptovaný a až 69 percent mladých Nemcov vo veku 18 až 34 rokov býva v prenájme, pričom európsky priemer v tejto vekovej skupine predstavuje 38 percent.

Mladý Slovák rieši niečo úplne iné. Túžba po vlastnom bývaní je historicky silná, no otázkou zostáva, či kupujúci splní podmienky bonity v banke a či má dostatok vlastných zdrojov. Ceny nehnuteľností sa držia permanentne vysoko, úrokové sadzby znížili dostupnú výšku úveru a výsledok je jasný: kúpa sa posúva na neskôr, alebo sa začína menšou nehnuteľnosťou, v horšej lokalite, než by si klient pôvodne želal.

Priemerný vek pri kúpe prvého bývania v 23 európskych krajinách zahrnutých do prieskumu dosiahol 31,3 roka. Rozpätie je značné: od 28 rokov na Malte až po 34,7 roka vo Švajčiarsku a Grécku. Nad európskym priemerom sú aj krajiny strednej Európy ako Česko s 33,2 roka, Poľsko s 32,7 roka či Slovinsko s 32,2 roka.

Slovensko v prieskume RE/MAX nefiguruje, no podľa údajov Národnej banky Slovenska tvoria najväčšiu skupinu nových hypotekárnych dlžníkov ľudia vo veku 30 až 39 rokov. Priemerný vek žiadateľov o hypotéku sa pohybuje okolo 34 rokov. Slováci zároveň patria k európskym lídrom v podiele vlastníckeho bývania. Vo vlastnom býva až 93,8 percenta domácností, zatiaľ čo európsky priemer je 68,5 percenta.

Riaditeľka FinGO reCloud Róberta Mecková odhaduje priemerný vek pri kúpe prvej nehnuteľnosti na Slovensku na 32 rokov. Zároveň však upozorňuje na výrazný rozdiel medzi kupujúcimi. „Vidíme rozdiel medzi klientmi, ktorí majú podporu rodiny, a tými, ktorí si musia celú kúpu pripraviť sami. Tí prví sa k vlastnému bývaniu dostávajú skôr, často ešte pred tridsiatkou. Tí druhí kúpu odkladajú, lebo potrebujú dlhší čas na našetrenie vlastných zdrojov.“ Rozdiel oproti situácii spred desiatich rokov je podľa nej výrazný. „Pred desiatimi rokmi bol vstup do vlastného bývania jednoduchší najmä preto, že ceny boli nižšie a úvery lacnejšie.“

Analytik Realitnej únie SR Vladimír Kubrický pripomína aj jeden konkrétny zlom: v lete 2018 skončili na Slovensku stopercentné hypotéky. „Dovtedy si mohli mladí ľudia kúpiť byt aj bez vlastných úspor.“ Dnes to nie je možné, práve táto zmena výrazne skomplikovala vstup na trh pre tých, ktorí nemajú za sebou finančné zázemie rodiny.

Po kariérnom rebríčku sa stúpa, no plat nestačí

Financie rodičov a starých rodičov sa na Slovensku stávajú čoraz dôležitejším faktorom. „Pomoc rodiny dnes zohráva veľmi významnú úlohu. Najčastejšie nejde o kúpu celej nehnuteľnosti, ale o pomoc s vlastnými zdrojmi, so založením inej nehnuteľnosti alebo o preklenutie časti ceny, ktorú banka nepokryje,“ hovorí R. Mecková. Bez takejto podpory je kúpa stále možná, ale je dôležité mať partnera s druhým príjmom, prípadne zľaviť z nárokov na lokalitu alebo vybrať menší byt. Pre jednotlivca s priemerným príjmom vo väčšom meste je dnes kúpa prvého bývania veľmi náročná.

V. Kubrický to vníma podobne. „Hoci stúpanie po kariérnom rebríčku môže byť dnes jednoduchšie ako pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi, cesta k platu, ktorý by otváral dvere k hypotéke v banke, nejaký čas trvá. Našťastie, rodičia či starí rodičia majú pre takúto pomoc na Slovensku pochopenie, keďže drvivá väčšina z nich býva vo vlastnom.“

Slovensko patrí k európskym lídrom v podiele vlastníckeho bývania, no práve to nemusí byť len výhoda. „Vlastnícke bývanie je stále vnímané ako istota a prirodzený životný cieľ. Problém je, že tento kultúrny model naráža na ekonomickú realitu. Vlastníctvo je veľmi populárne, ale príjmy mladých ľudí nerástli rovnakým tempom ako ceny nehnuteľností,“ vysvetľuje R. Mecková. Zároveň máme slabšie rozvinutý nájomný trh, málo dostupného bývania a obmedzenú ponuku nových bytov v lokalitách, kde ľudia reálne chcú žiť.

V. Kubrický dodáva: „Sklon Slovákov vlastniť nehnuteľnosť automaticky neznamená, že sa k nej dostanú skôr ako ľudia v iných krajinách. Dostupnosť vlastného bývania je samostatná kapitola. Ak sa byty nestavajú, ich ceny prudko rastú a mladí sa tejto situácii môžu iba prizerať.“

Prvý byt ako štartovacia pozícia, nie finálne bývanie

Mladí kupujúci sa prispôsobujú. R. Mecková hovorí o rastúcom pragmatizme: „Prvý byt dnes často nie je finálne bývanie, ale štartovacia nehnuteľnosť. Vidíme väčší záujem o menšie jedno- a dvojizbové byty, dobrú dostupnosť do práce a možnosť nehnuteľnosť neskôr prenajať alebo predať. Zároveň rastie ochota zostať dlhšie v prenájme, najmä ak kúpa za každú cenu nedáva ekonomický zmysel.“

V. Kubrický to zasadzuje do širšieho kontextu. „Zmenili sa tradičné míľniky, ktoré kedysi šli relatívne rýchlo za sebou: škola, práca, svadba, byt. Dnes si mladí po štúdiu budujú kariéru, často aj v zahraničí, pričom čas na založenie rodiny a kúpu bytu prichádza neskôr. Stáva sa métou tridsiatnikov, nie dvadsiatnikov.“

A práve v tom spočíva kľúčový posun. Nie v tom, že by Slováci stratili záujem o vlastné bývanie – ten zostáva jeden z najvyšších v Európe. Ale v tom, že cesta k nemu sa predĺžila, skomplikovala a pre tých bez rodinného zázemia predstavuje čoraz väčšiu finančnú výzvu.